Priestorový verzus interiérový dizajn: aký je medzi nimi skutočný rozdiel?

Keď ľudia počujú slovo interiérový dizajnér, zvyčajne si predstavia niekoho, kto vyberá farby stien, odporúča nábytok z katalógu a dbá na to, aby všetko pekne „ladilo“. Toto vnímanie je pochopiteľné – veď práve takýto obraz nám roky predkladali časopisy o bývaní, televízne relácie aj sociálne siete. Realita dnešného odvetvia je však omnoho bohatšia, komplexnejšia a pre mnohých klientov prekvapivá.

Sama seba nazývam dizajnologičkou – a za týmto neobvyklým slovom sa skrýva celý svet, ktorý presahuje hranice klasického interiérového dizajnu. Prepájam totiž remeslo interiérovej tvorby so psychológiou prostredia, pri komerčných priestoroch aj s marketingovou stratégiou miesta a dizajnom zákazníckeho zážitku (CX). Poďme si preto rozobrať, čo jednotlivé pojmy skutočne znamenajú – a prečo na tom záleží.

Od dekoratéra po priestorového dizajnéra: štyri úrovne práce s priestorom

Skôr než sa ponoríme do jednotlivých úrovní, je dôležité povedať jednu vec: všetky tieto prístupy majú spoločného menovateľa. Na škále od dekorovania cez interiérové návrhárstvo a priestorový dizajn až po revitalizáciu budov -každý z týchto prístupov priestor v rôznej miere transformuje. Nie je medzi nimi vzťah nadradenosti – je to skôr škála hĺbky zásahu a šírky kontextu, ktorý daný odborník zohľadňuje. Otázka teda neznie „Ktorý prístup je ten správny?“, ale „Akú hĺbku transformácie môj priestor skutočne potrebuje?”.

1. Dekoratér: škola formy a estetiky

Interiérový dekoratér sa pohybuje najmä na povrchu – v doslovnom aj prenesenom zmysle. Vyberá povrchovú úpravu zariadenia, bytové textílie, koberce, doplnky, drobný nábytok, hľadá zjednocujúci interiérový štýl a dbá na harmonický výber farieb. Veľký dôraz kladie na vizuálnu estetiku.

Z takéhoto prístupu často vznikne síce oku lahodiaci výsledok, ale rovnako často aj priestor plný zbytočných drobností, na ktoré potom sadá prach – po anglicky clutter. Je to skôr kozmetická úprava miestnosti, také „vankúšové karate“, ako to s humorom nazývame.

Nejde o to, že by dekoratéri robili svoju prácu zle – jednoducho riešia inú vrstvu problému. Tento prístup je dnes už v mnohých kontextoch prekonaný, odráža však historický vývoj celého odboru. Z pôvodného dekoratérstva, ktoré sa často považovalo za bezobsažné, sa neskôr vyvinula komplexnejšia disciplína: interiérový dizajn.

2. Interiérový dizajnér: funkcia aj estetika v jednom

Interiérový dizajnér ide hlbšie pod povrch veci. Vyhodnocuje vhodnosť priestorov pre danú funkciu, rieši dispozíciu miestnosti, osvetlenie interiéru, drobné stavebné úpravy, ergonómiu aj flow – pohyb a prirodzený rytmus pohybu v priestore.

Má povedomie o súčasných trendoch, zohľadňuje priania klientov aj ich finančné možnosti. Rozumie povrchovým úpravám, rôznym materiálom a často je dobrým tovaroznalcom. Má praktické znalosti histórie aj prehľad o remeselných technikách, reálnych cenách a vie zostaviť rozpočet. Pri veľkých projektoch dokáže prevziať rolu projektového manažéra (alebo s ním odborne spolupracuje).

Pre kvalitu návrhu sú samozrejme kľúčové jeho kreatívne schopnosti a zručnosti, ale často musí zvládať aj krízovú komunikáciu a chápať psychológiu zákazníka. Dobrý interiérový dizajnér vie, že forma nasleduje funkciu. Výsledok má byť nielen pekný, ale predovšetkým funkčný a pohodlný pre jeho obyvateľov alebo používateľov.

3. Interiérový architekt: stavebné normy a štrukturálne zásahy

Ak projekt tvorby interiéru zasahuje architektúru budovy a vyžaduje búranie stien, domurovanie priečok alebo závažnejšie stavebné úpravy vrátane statiky, vstupuje do hry interiérový alebo stavebný architekt.

Ten má úradné autorizácie, ovláda stavebné normy a ISO, riadi sa stavebným zákonom a chápe interiér ako neoddeliteľnú súčasť celej budovy. Taktiež ho zaujíma estetická hodnota a vizuálna reč priestoru – jeho rytmus a logika usporiadania – no vždy v kontexte konštrukčnej integrity stavby. 

4. Priestorový dizajnér: kontext, psychológia a zážitok

Priestorový dizajn (po anglicky spatial design) je relatívne mladá, multidisciplinárna oblasť, ktorá nemá jednu rigidnú definíciu, ale jej podstatu vystihujú rešpektované inštitúcie ako britská Design Council alebo univerzity typu University of the Arts London či Parsons.

Spatial design sa zaoberá navrhovaním priestorov s primárnym zameraním na ľudskú skúsenosť, pohyb a interakciu. Na rozdiel od klasického interiérového dizajnu, ktorý sa sústreďuje na fyzické štruktúry, materiály a estetiku, stavia priestorový dizajn do centra pozornosti psychológiu správania, tok priestoru a funkciu času v ňom.

Kľúčové piliere tohto prístupu sú:

• Multidisciplinarita – stiera hranice medzi interiérom a exteriérom, rieši celkový priestor a to, ako človek prechádza z jedného prostredia do druhého a čo pri tom prežíva.
• Zameranie na človeka – skúma, ako priestor ovplyvňuje emócie, kognitívne funkcie a správanie, teda má prepojenie s neuro-dizajnom a environmentálnou psychológiou.
• Priestorový branding – v komerčnej sfére je spatial design fyzickým pretavením identity značky a biznis stratégie do trojrozmerného zážitku.

Zjednodušene: zatiaľ čo interiérový dizajn určuje, ako priestor vyzerá, priestorový dizajn definuje, ako priestor funguje a ako na človeka pôsobí.

Nemá reč interiérov: čo vidí skúsené oko

Ľudia väčšinou hodnotia kvalitu dizajnu na prvý pohľad. Posúdiť niečo podľa toho, ako to vyzerá, je najprirodzenejšia a najjednoduchšia reakcia. Skúsené oko dizajnéra však ide pod povrch viditeľných vecí.

Dobrý dizajn nie je len o tom, ako skvele niečo vyzerá. Je predovšetkým o tom, ako skvele to funguje. A tá najlepšia „dizajnérska práca“ je niekedy oku takmer nebadateľná – na prvý dojem tá najmenej okázalá fičúra. Napriek tomu ju v priestore okamžite navnímame. Pôsobí totiž biologicky na naše zmysly a my ju podvedome vyhodnocujeme: je to miesto, kde možno v pohode zotrvať, alebo z neho treba urýchlene ujsť?

Toto je to, čo ja nazývam nemou rečou interiérov. Priestor s nami neustále komunikuje, či si to uvedomujeme alebo nie. Vysiela podnety, na ktoré naše telo reaguje cez zmysly – a náš nervový systém si robí rýchly verdikt ešte skôr, než stačíme vôbec premýšľať.

Ovládať tento tichý dialóg a vedieť ho prekladať do priestorovej reči, ktorej budú jej užívatelia jasne rozumieť – to je podľa mňa jadro poznania a poslania priestorového dizajnéra. Najvyššou métou je uvedomelo vytvoriť priestor, ktorý bude rozprávať príbeh vašej značky alebo sa stane priestorovým vyjadrením vašej osobnosti.

Prípad z praxe: kaderníctvo v Šamoríne ako lekcia priestorového myslenia

Teória je fajn, ale príklady z praxe hovoria jasnejšie. Jednou z mojich ostatných realizácií bola premena rodinného kaderníctva Estetika v Šamoríne, ktoré sa rozhodlo rozšíriť svoje služby o Head Spa – priestor pre vlasové a relaxačné procedúry. Jestvujúci interiér novým požiadavkám skrátka nevyhovoval.

Čo by možno riešil klasický interiérový dizajnér? Nový nábytok, sviežu farebnú paletu, modernejší vizuál. Čo som prednostne riešila ja? Celý ekosystém priestoru a značky naraz. Priestor sme nanovo rozdelili do piatich funkčných zón:

• nová recepcia s kreslami pre čakajúce klientky,
• štyri samostatné pracovné stanice pre kaderníčky,
• šampónový bar s dvomi kreslami pre umývanie a farbenie vlasov,
• šatňa s mini kuchynkou pre personál,
• separé pre Head Spa s vlastným zázemím.

Kľúčovou výzvou paradoxne nebola estetika – bola to akustika. Vrava a zvuk fénovačky z kaderníctva nemohli narúšať zenové procedúry susedného spa. Riešili sme teda odhlučnenie, vzduchotechniku pre prívod čerstvého vzduchu aj rozvody studenej a teplej vody tak, aby nový priestor spĺňal prevádzkové aj hygienické normy. Celý mobiliár vrátane recepčného pultu sme nechali zhotoviť na zákazku podľa mojich výkresov.

Zároveň sme celý projekt uchopili ako rebranding. Nový interiér mal vizuálne ladiť s novou identitou Salónu Estetika naprieč všetkými komunikačnými kanálmi – nová webstránka, logo, facebookovská stránka, insta-profil, ale aj polep výkladu a otváracích hodín na vstupných dverách. Zákazníčky dnes majú z tohto salónu konzistentný dojem – tak v kamennej prevádzke, ako aj online.

Presne v tom je podstata priestorového dizajnu: priestor nie je izolovaný objekt, je to trojrozmerné rozšírenie značky a zákazníckeho zážitku.

Funkcia predurčuje formu: prečo sa oplatí ísť pod povrch

Môj prístup k projektom stojí na jednoduchom, ale zásadnom princípe: funkcia predurčuje formu. Priestor nenavrhujem od vizuálu smerom dovnútra, ale od ľudskej skúsenosti smerom navonok.

To v praxi znamená, že pri každom projekte skúmam niekoľko vrstiev:

• Neuro-estetika a wellbeing – interiér nie je len vizuálna kulisa, ale prostredie, ktoré ovplyvňuje nervovú sústavu. Riešim nielen materiály, farby a dispozíciu, ale aj akustiku, svetelnú hygienu a prúdenie vzduchu tak, aby priestor harmonizoval a regeneroval. Som v tomto smere taká „ladička priestorov“.
• Strategický kontext – vďaka rokom v korporátnom prostredí (pracovala som v nadnárodných firmách na manažérskych pozíciách v strategickom marketingu) rozumiem aj biznisu. Navrhujem komerčné priestory, ktoré nie sú len atraktívne, ale strategicky podporujú zisk, budujú značku, recenzie a lojalitu zákazníkov.
• Rešpekt k tradícii a genius loci – či ide o rekonštrukciu bytu v paneláku alebo tvorbu modernej drevenice v Turci, vždy hľadám autentický kontext. Študujem históriu miesta a povahu materiálov, aby výsledok pôsobil prirodzene a nadčasovo.

K dizajnu pristupujem aj s praktickou výbavou z manažmentu hotelov a cestovného ruchu, prevádzkových skúseností z vlastného Airbnb a čajovne, takže s pohľadom niekoho, kto pozná HoReCa segment zvnútra.

Pre koho je priestorový dizajn tou správnou voľbou?

Nie každý projekt potrebuje tento komplexný prístup – a to je v poriadku. Dekoratér či klasický interiérový dizajnér sú pre mnohé situácie absolútne dostačujúcim riešením. Moje projekty majú väčšinou spoločného menovateľa: priestor má slúžiť zážitku, pohode alebo biznis zámeru. Typické projekty, kde sa môj prístup oplatí:

• butikové hotely, rodinné penzióny a apartmány pre krátkodobý prenájom (Airbnb, VRBO, Booking.com),
• rekreačné objekty, chaty a chalupy,
• kaviarne, bistrá a zážitková gastronómia,
• kaderníctva, kozmetické salóny, wellness priestory,
• maloobchodné predajne a showroomy,
• reprezentatívne domáce kancelárie,
• priestory pre advokáciu a mediáciu,
• tvorivé dielne a konferenčné miestnosti,
• akýkoľvek priestor, ktorý má podporiť wellbeing.

Môj ideálny klient pre spatial design je zvyčajne majiteľ nehnuteľnosti alebo podniku, ktorý už inštinktívne vníma, že priestor na človeka (zákazníka) vplýva, len to nevie celkom pomenovať. Hľadá niekoho, kto ide pod povrch čistej estetiky, zaujíma sa o kontext, psychológiu a reálnu funkciu priestoru.

Chce skutočného partnera na pretvorenie miesta, nie dekoratéra z obchodu s lacnými doplnkami ani kresliča 3D vizualizácií pracujúceho výhradne pod jeho taktovkou. Môj prístup pravdepodobne odradí aj tých, ktorí hľadajú rýchle inšpiračné kvízy typu „Aký interiérový štýl pasuje k vášmu znameniu zverokruhu?“ A to je tiež v poriadku.

Záver: priestor, ktorý prerozpráva váš príbeh

Keď vstúpite do miestnosti a okamžite cítite pohodu – alebo naopak chcete čo najrýchlejšie odísť – nie je to náhoda. Je to výsledok súhry desiatok faktorov, ktoré dobrý priestorový dizajnér vedome ovplyvňuje: od svetla a akustiky až po materiály, rozmiestnenie nábytku, tok pohybu a celkovú naratívnu logiku priestoru.

Priestorový dizajn nie je len o tom, čo vidíte. Je o tom, čo citite. A práve toto je rozdiel, ktorý nakoniec rozhodne o tom, či sa do miesta budete chcieť vrátiť – a či sa v ňom budete cítiť skutočne doma. Alebo aj to, či zarobíte.