Prečo niektoré krásne interiéry v praxi zlyhávajú?

Odpoveď som našla po 10 rokoch v neuro dizajne!

Poznáte ten pocit, keď niekam vojdete a okamžite sa cítite ako doma? A poznáte aj ten opačný — interiér ako z katalógu, všetko ladí, všetko sa leskne… a predsa by ste najradšej hneď odišli? Náhoda, osobné preferencie alebo stvorené by design?

Presne táto otázka mi hrala v hlave na plné pecky po celý čas.

Čo sa stalo s blogom Umenie bývať

Možno si ešte pamätáte, ako som pred rokmi založila a písala obľúbený blog Umenie bývať (ktorého starú doménu už dnes, mimochodom, nevlastním a jej súčasný obsah nemá s mojou prácou nič spoločné). Písala som vtedy o tvorbe harmonických interiérov, o mise hojnosti za jedno euro, o zrkadle v spálni ako tabu…

A potom som — priznávam — tak trochu zmizla z radarov. Život ma zavial k iným projektom, k rodine, k novým skúsenostiam.

Ale tá otázka šla stále so mnou.

Celé tie roky mi znela v hlave ako nákazlivý rádiový hit, ktorý hrá počas jazdy na pozadí, kým dokola točíte trasu medzi školou, krúžkami a nákupmi – a pristihnete samu seba, ako si do toho chytľavého refrénu na červenej bubnujete prstami o volant, lebo vás to vlastne celkom baví. :o)

Len pekné nestačí. Vedela som to už vtedy.

Keď si dnes spätne čítam svoje staré texty, musím sa usmiať. Už vtedy, v roku 2014, som v článku o zrkadlách v spálni upratovala pojmy medzi dojmami — oddeľovala povery od faktov a hľadala vysvetlenia v ergonómii, stavebnej biológii a fyzike. Nazvala som to vtedy „feng šuej zdravého rozumu“.

Netušila som, že to, čo som intuitívne hľadala, má dnes už svoje pevné vedecké pomenovanie. A že sa z toho medzičasom stala rešpektovaná celosvetová disciplína.

Keď veda potvrdí intuíciu: Čo je to neurodizajn?

Neurodizajn sa vyvinul ako nová disciplína (v architektúre známa aj ako neuro-architecture) ktorá skúma, ako prostredie vplýva na náš mozog, nervovú sústavu a správanie. Nie na úrovni dojmov a pocitov štýlom „páči – nepáči“, ale na úrovni merateľných fyzických reakcií:

• tepová frekvencia,
• hladina stresových hormónov (Hello, Mr. Cortisol!),
• kvalita spánku a schopnosť sústrediť sa,
• podvedomá chuť v priestore zotrvať alebo z neho odísť.

Priestor s nami totiž neustále komunikuje — či si to uvedomujeme, alebo nie. Vysiela podnety, ktoré naše telo prijíma všetkými zmyslami, a naša riadiaca centrála – mozog ich podvedome vyhodnocuje.

Práve v tomto neurologickom procese leží odpoveď na otázku, prečo interiér nefunguje, hoci je na prvý pohľad dokonalý. Mnohé moderné priestory boli navrhnuté skôr pre pekný vizuál (na Instagram či do katalógu) než pre skutočné fungovanie človeka v nich.

V akademickom svete sa táto multi-disciplinárna oblasť oficiálne nazýva environmentálna psychológia. (Znie to trochu ako názov odbornej skúšky z ekológie, však?) Lepšie by to na prvú dobrú vystihol starší pojem architektúrna psychológia či urbánna neuroveda.

Celá story v skratke: psychológovia začali spolupracovať s architektmi a dizajnérmi, aby spoločne vytvárali humánnejšie miesta pre život. Postupne sa tento fokus rozšíril z budov a miestností na celý náš životný priestor (prostredie – angl. environment).

Za mňa je to jednoduchá rovnica:

Dizajn × Psychológia => Dizajnológia

A tak som konečne našla aj pomenovanie toho, čo robím: som dizajnologička. Skúmam vzťah človeka a miesta. Zaujímam sa o to, ako dané prostredie vplýva na naše zdravie, emócie a správanie — a hľadám spôsoby, ako daný priestor vyladiť tak, aby ľuďom naozaj dobre slúžil.

Čo sa odvtedy u nás zmenilo — a čo stále platí

Môj domov je tam, kde býva moje srdce.

Ešte v časoch pred Umením bývať som precestovala kus sveta, ale stále som si hľadala to svoje príslovečné miesto v živote. To, čo prišlo potom – ako bizarná séria zdanlivo nesúrodých skúseností – bol vlastne intenzívny „výskum v teréne“. 😉

Dnes už viem, že som celý ten čas študovala jedno a to isté. Ten príbeh sa ako červená niť odvíja celým mojím životom: ako na seba priestor a ľudia vzájomne pôsobia.

Medzitým do toho prišiel náš (zatiaľ) najväčší domáci projekt. Presťahovali sme sa z bytu do domu po mužových starých rodičoch — postavili ho vlastnými rukami ešte v päťdesiatych rokoch, na tú dobu prekvapivo osvietene. Masívnou renováciou interiéru sme ho zachránili pred schátraním (hoci ešte zďaleka nemáme hotovo!).

Okenné rámy som vtedy brúsila a natierala celé leto už s tehotenským bruškom, aby sme sa stihli nasťahovať, kým sa narodí náš syn.

Ďalšie výzvy

Náš starý jednoizbák sme následne premenili na apartmán Urban Heron v Šamoríne. Spustila som ho cez Airbnb doslova s trojmesačným bábätkom v náručí a ďalších päť-šesť rokov sme v ňom hostili cestovateľov z celého sveta. Aj vďaka tomu dnes viem, že hodnotenie „cítili sme sa tu ako doma“ ako aj status Superhostiteľa nezískate náhodou. Je za tým čistá psychológia priestoru a manažment užívateľského zážitku.

Popri tom všetkom ďalšie odborné kurzy, moja knižnica sa rozrástla o celú radu nových publikácií — a z koníčka sa postupne stala nová profesia. Ako stratég miesta a dizajnér na voľnej nohe dnes pracujem vedome na priesečníku všetkých mojich troch špecializácií: dizajnu, marketingu aj hotelierstva.

Založila som preto vlastné dizajnérske štúdio, ako aj tento blog, pod svojou novou značkou Dizajnkontext_^TM. Dizajn vedomých priestorov v trochu širších súvislostiach – v kontexte zážitkov, života aj biznisu. A to je oveľa viac než len pekné bývanie! 😉

Zhrnutie: Udialo sa toho teda celkom dosť. Stala som sa mamou, presťahovali sme sa do domu, úspešne prevádzkovali vlastný apartmán, a svoju pôvodnú živnosť som postupne transformovala na novú firmu (Dizajnkontext Studio). Môj osobný aj pracovný prístup sa posunul ďalej – za hranice interiérovej estetiky a sveta pekných fasád.

Ale to podstatné ostáva

Stále verím, že domov má byť „živým prameňom sily, našej vitality a inšpirácie“. Len dnes už viem exaktnejšie odpovedať na otázky, prečo niečo v priestore bude či nebude fungovať, a najmä — ako to napraviť.

Moje staré Umenie bývať bolo o zariaďovaní harmonických interiérov a umení žiť – užívať si svoj život hoci aj iba medzi vlastnými štyrmi stenami. 

Dizajnkontext je o tom, čo sa skrýva o vrstvu pod tým a nad tým — o psychológii a funkcii priestoru v oveľa širších súvislostiach – v kontexte života a užívateľského zážitku.

Môj záber sa dnes síce rozširuje smerom ku komerčným projektom, no moje srdce stále bije aj pre tvorbu vedomého domova, v ktorom sa nielen skvele spí a oddychuje, ale aj tvorí a žije.

Sme v tom stále spolu?

Verím, že áno.

Vitajte (znova) doma, v mojej virtuálnej obývačke!

• Vaša Iva 🙂

P. S. Ak ste so mnou boli už v časoch môjho starého blogu Umenia bývať — ozvite sa mi do komentára alebo správou, poteší ma každá známa tvár! Veľmi rada by som vedela, čo vás dnes pri bývaní najviac trápi či zaujíma. Píšem totiž ďalší obsah a pripravujem aj podcast — chcem, aby boli opäť pre vás.